Isté nie je ani to, či sa ráno zobudíme po kokaínovej párty, ani či vedľa manželky (vedľa vernej! manželky), či nasledujúce ráno vôbec bude, či v tom istom dome, v ktorom žijeme a či zdraví a so všetkými končatinami, ideami, včerajšou motiváciou, chuťou do života, psom ležiacim pri nohách a úsporami pod vankúšom; ani či naše cesty povedú do našej práce, ktorú tak nekonečne milujeme vrátane všetkých tých riťolezov...či mal šéfino ráno sex a či nám v reštike nenapľuli do polievky ako poďakovanie za buzeráciu obsluhy.
Isté nie je nič. Ani či vyjde počasie sexy rosničke, či nepadne ekonomika v krajine, či nás nepreženie svokrin segedín, ani či Sajfa pochytá všetkých Pokémonov do Vianoc.
Istoty niet ani za volantom na cestách, i keď poznáme trasu a cieľ aj poslepiačky, a nemáme ju ani v ostatných vodičoch vďaka jeleňom či blondínkam, mikrospánku či mobilu v ruke, zaspatým pánom odhŕňačom snehu a kalamitám, Ferovej jabĺčkovici a, v neposlednom rade, vďaka kráse našich slovenských žien v letných mesiacoch a nikdy nekončiacim možnostiam na ceste do Žiaru nad Hronom.
Istota je neistá rovnako ako nálada a sľuby našich politikov, vernosť recidivistov, zdroje pikošiek pre Nový Čas... ako antikoncepčná tabletka a Murphyho zákony. Istý nie je ani hladný bačov pes, záručná doba Nitran salámy a mäsa z Tesca či GMO bio-ovocie.
Istotu dnes nemáme ani v životnosti spotrebičov odkedy vyrábajú ''kurvítka'' a ani v svetlú budúcnosť slovenskej filmografie a televízie....staré dobré Orava telky a filmy pre pamätníkov...
Či sú košér volebný systém a platné referendá kto s istotou vie? Máme istotu, či nám Boh doprial v tomto živote potomkov? A ak ich máme, isto nám zaručí školský systém a vzdelanie slušný život?
Nevieme, či je smrť vykúpením a ani či nemocničný personál nezanedbáva naše potreby či zdravie z ľahostajnosti či nevedomosti, a či nás nemocničná strava neusmrtí oveľa skôr ako rakovina. Minimálne z vizuálneho hľadiska.
Máme teda dnes v niečom istotu???
Istota nie je ani v láske či v peniazoch, ani v lesoch Hornej Nitry plných medveďov, ani v novoročných predsavzatiach a v sexuálnej orientácií našich kaderníkov.
Istota je len ilúzia, obyčajné placebo, ktoré nás obmedzuje a naháňa nám strach žiť naplno, zdravo riskovať a žiť si životom podľa vlastných túžob a predstáv, lebo čo ak.... ?
Čo ak sa neotvorí padák? Ak sa nevydám?
Je istota v očkovaní? V učebniciach dejepisu? Je v dôvere alebo v duševnom zdraví našich najbližších? Myslím, že s istotou nemôžem tvrdiť ani to, či to práve Karkulka nevyprovokovala vlka a následne ho aj zožrala.
Istoty niet ani v Darwinovej teórii, mimozemskom živote a informáciach od NASA. Nie je v nás samých, v našich rozhodnutiach a ich správnosti, ani v intuícií, ktorá tíško našepkáva zas a znova, či v logickom uvažovaní prehodnocovania situácii životných cestičiek. Istotu nezaručí kartár a ani naša múdra mať.
Isté je, že umrieme. Ale čo ak je naša duša večná???
